Prečo je disciplína dôležitejšia než motivácia?

Moti­vá­cia je skvelá. Je ako vnú­torný pla­meň, ktorý nás pri­núti konať a jej vplyv vedie často k skve­lým výsled­kom. Moti­vá­cia je teore­ticky skve­lou vecou, priam magic­kou. Má však jeden prob­lém.

Na moti­vá­ciu sa nemožno spo­ľa­hnúť…

Moti­vá­cia vychá­dza z pred­po­kladu, že ak chceme doká­zať veľké veci, musíme sa cítiť presne tak, ako je to popí­sané v mno­hých moti­vač­ných kni­hách a člán­koch. Začali sme veriť tomu, že ak nepo­ci­ťu­jeme moti­vá­ciu, akú­koľ­vek úlohu jed­no­du­cho nie sme schopní dokon­čiť (aj keď by nám to naše schop­nosti dovo­ľo­vali), preto to ani neskú­šame.

Pla­meň musíš zapá­liť sám…

Ak chceme dosiah­nuť úspech, kľú­čom nie je len moti­vá­cia, ale i seba­dis­cip­lína. Kým moti­vá­cia je závislá v pod­state len od nášho pozi­tív­neho nala­de­nia a inšpi­ra­tív­neho mys­le­nia, tvrdá dis­cip­lína sa spo­lieha len na vlastný pot a neob­lomnú vôľu. Moti­vá­ciu vo svo­jej moci nemáme —nemô­žeme si ju lúsk­nu­tím prs­tov pri­vo­lať, no dis­cip­línu držíme pevne vo svo­jich rukách len my sami. Koľko potu pri tvr­dej práci vypo­tíme, toľko odmeny sa nám dostane. Nespo­lie­hajme sa na pozi­tívne afir­má­cie, ale na svoju poc­tivú a tvrdú prácu.

DIS­CIP­LI­NO­VANÁ MYSEĽ VEDIE K ŠŤAS­TIU,
NEDIS­CIP­LI­NO­VANÁ MYSEĽ VEDIE K UTR­PE­NIU… 

Dalajláma XIV.